O šesť minút teda volám znova, kde je ten taxík. Operátorka sa unaveným ale predsa trochu snaživým hlasom pokúša spojiť s devädesiat osmičkou. "98-ka kde ste, veď to máte kúsok, pán sa ponáhľa na stanicu." V pozadí počujem nedôverihodné: " áno áno, dve minútky". O dve minútky tam volám zas, že odvolávam taxík, už to proste nemám šancu stihnúť. Ešte posledné márne pokusy operátorky a prázdne sľuby v pozadí, že ešte pol minútky, ale nemilosrdne som taxík odvolal. No, čakal som aspoň malé ospravedlnenie a nie strohé dopo. Teda fakt úžasné služby a hlavne prístup. Táto taxislužba ma už pár krát sklamala a konečne som si ich vymazal zo zoznamu.
Čo k tomu dodať .... nechce sa mi rozpisovať o bratislavskýh taxíkoch a taxikároch, ale reprezentatívny teda vôbec nie sú, keď aj prídu na čas, veľa krát vás otrávia svojim správaním, keď vás ešte pred tým neotrávi operátorka. Česť výnimkám, ale vo väčšine prípadov to je v tomto predraženom malomeste tak.
A prečo je to tak, lebo si my všetci si ešte stále nechávame skákať po hlave. Každý sa snaží byť ku neohotnému taxikárovi radšej milý, len aby ho zaviezol kde treba. Potom si zanadávame a nič s tým neurobíme a tak sa to točí dokola. Potom ideme na západ, vrátime sa a prvé čo urobíme, keď nám vyrazí dych ťažká neochota je, že končne zakročíme, ako sa patrí. Ja som taxík odvolal, nadávať operátorke som nechcel, ona v tom taxíku nesedela a jediné čo môžem urobiť, je napísať nejakú sťažnosť na konkrétneho taxikára priamo firme a aj to urobím a mali by sme to robiť všetci a nie nechať si brnkať po nose a platiť za drahé služby, ktoré sa vyrovnávajú a v BA častokrát aj prevyšujú západ čo sa týka ceny, ale čo sa týka služieb, tak je to občas dosť žalostné.