Čo by ste povedali na verejné zbičovanie?

Autor: Juraj Dučák | 15.11.2012 o 22:39 | (upravené 18.5.2013 o 11:44) Karma článku: 12,13 | Prečítané:  166x

Už som zaspával pri hudbe a ani neviem čo ma to napadlo, ale prišlo mi vcelku vtipné symbolicky vyzliecť istého Harapína zo sudcovského talára, vyvliecť na námesie SNP, tam ho posadiť do klietky hamby na celý deň, aby ho ľudia mohli opľúvať a potom večer za svetiel reflektorov ho verejne zbičovať. Dajme tomu, 200 rán. Alebo 150 000 tisíc?

Prišlo mi to fajn, lebo my Slováci si vybíjame napätie keď tak na blogoch a potom spokojne zaspíme, aký super blog sme napísali (aj ja tak zaspím :)). Ale je nám to tak akurát na milu jarmilu. Ale také verejné zbičovanie, to už by bolo celkom zaujímavé divadielko, kde by si ľudia mohli aspoň symbolicky uľaviť a vyventilovať bezmocnosť na to, čo sa deje tam hore. Možno by to tiež bolo len umelecké predstavenie, na pobavenie publika, ale možno je to jedna z ciest mať aspoň chvíľu  pocit, že môžeme potrestať zlo, ktoré celé roky nemá kto skutočne potrestať a vždy sa stratí niekde v hmle, prípadne je doživotne kryté amnestiami, alebo skartované spolu so spismi štb, a potom ešte bezočivo žiada odškodné, čo by výsmech celej spoločnosti, ktorá je tak otupená možno aj tým, že sa to tu celé roky deje tak a nijako inak. A takto neliečené traumy sa roky vlečú s nami a robia nás bezmocnými.

Keď mám byť naozaj úprimný, nemám v sebe nazbierané potrebné emócie k tomu, aby som mal chuť výjsť do ulíc. A ani tento blog nepíšem v stave naštvanosti na stav vecí, skôr je to len taká nudná úvaha, rozvíjam tu jednu myšlieku, ktorá ma napadla. Dejú sa tu ale veci, ktoré priamo neovplyvňujú naše životy do takej miery, aby sme mali chuť masovo protestovať. Gorilie protesty boli toho dôkazom, lebo časom vyhasli a ani neboli také silné. O to je to možno celé nebezpečnejšie, lebo si tu chováme hada na hrudi a už sme si akosi zvykli, v podstate si tu žijeme spokojne a keby náhodov niekto dostal dva roky za natočenie dokumentu o súdnej moci (píšem to takto všeobecne, lebo nechcem maľovať čerta na stenu) tak to zas nikým veľmi nehne.

Včera som počúval veľmi zaujímavú diskusiu na rádiu FM o novembri a podobne. Uvedomil som si, že korene tejto našej zúfalej pasivity môžu to byť aj sedemdesiate a osemdesiate roky, respektíve tie po vstupe sovietskych vojsk na územie ČSSR, po čom nastala úplna nehybnosť spoločnosti a jej zabetónovanie na dlhé roky a to tak, že ľudia aj keď padal berlínsky múr neverili, že sa naozaj niečo deje. ( ...nie som až taký odborník na dejiny a ani som v tých rokoch nežil, teda len dectvo mám socialistické, ale na priblíženie ...)

Táto spoločnosť má nevyliečené traumy a zdá sa, že tí čo by mali trestať netrestajú, ale kryjú. Musíme si pomôcť sami ale treba najprv naozaj uvedomiť, čo sa tu deje, prebrať sa z dlhého zimného spánku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?