Keď som autobusom okolo ôsmej večer dorazil na miesto autobusom už ako posledný cestujúci, bol som v šoku. Ale tento krát som bol vážne milo prekvapený. Neveril som, že som na Slovensku. Vystúpil som totiž priamo na námestí, kde majú orloj, ktorý fakt stojí za obdiv. Neďaleko stála základná škola, celá zmodernizovaná a vôbec celé námestie sa skôr podobalo na nejakú nemeckú či švajčiarsku dedinu. Hneď som sa pýtal, ako je to možné, nuž žiadna veda, proste sa toho ujal starosta, ktorému na dedine naozaj záleží a sponzorov hľadá tiež podobnej krvnej skupiny. Tu som si uvedomil, že všetky tie výhovorky, že nie sú peniaze, sú len výhovorky. Nie sú schopní a zanietení ľudia.
Každý deň sa tu na blogoch stretávam s nárekmi, ako tu nič nefunguje, ako sa tu kradne, no čo je aj pravda, že po každých voľbách nastupuje drancovačka, ale treba vidieť aj to, že sa pomaly meníme aj k lepšiemu a to som rád, lebo vždy keď cestujem naprieč krajinou, vidím aká je pekná.
Ešte vždy tu máme síce veľa komunistov a ľudí, čo hrabú len pre seba, ale hlavne sa zväčšuje okruh ľudí, ktorým na veciach naozaj záleží a som rád, keď je to aj vidieť.
Takže na záver nepoviem nič nové len zopakujem, namiesto poukazovania na všetko zlé čo tu máme a máme toho dosť si nezabudnite všímať aj tie dobré veci, lebo tie prebijú všetok ten plevel.
